História

 

Z archeologických výskumov bolo pôvodné sídlo hallstattské, rímsko-barbarské.
Obec sa spomína v r. 1392 (Radymow).

Po rozpade Veľkej Moravy a po vzniku a sformovaní sa Uhorského štátu v 11. – 12. storočí sa obec vyvíjala v rámci kráľovského feudálneho majetku, ktorý mal administratívno-správne centrum v Holíči. V roku 1392 daroval tento majetok kráľ Žigmund Luxemburský Stiborovi zo Stiboríc a v komplexe osídlených obcí tohto panstva sa vymenúva aj obec Radimov (Radymow). Osudy obce až do roku 1918 sa vyvíjali v rámci holíčskeho feudálneho domínia. V roku 1437 ho dostávajú do vlastníctva Šlikovci. V roku 1444 ho vlastnia Pongrácovci. Vtedy sa v Radimove nachádzalo 23 usadlostí. V roku 1506 pripadá šľachtickému rodu Coborovcov. Tento rod ho vlastnil až do roku 1736, kedy holíčske panstvo kúpil manžel Márie Terézie, František Štefan Lontrinský.

Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom, chovom oviec a dobytka, pestovaním a spracovávaním konope. V 17. storočí je rozvinuté pestovanie vinnej révy. Zemepáni zavádzajú aj chov koní, ktoré majú pasienky v Hájoch a sú tu i ustajnené. Jedna časť lesa sa nazýva Pod maštaľami a iná Nad maštaľami. V samotnej obci sa nachádzal mlyn na vodný pohon. Bol postavený asi v polovici 18. storočia. Postavil ho Ján Havránek a jeho manželka Anna Mária Havránková. Po smrti Jána Havránka porúča mlyn roku 1784 Anna Mária Havránková druhému manželovi Ignácovi Dechetovi. Vo Vŕbiu bola umiestnená pálenica i olejkáreň. U Paštrnkov a Suchánkov sa tkalo plátno z konope. Na Pančuli je zavedená pánska ovocná škôlka. Cez Pastierňu sa vyháňa dobytok z celej obce na pašu. Je tu aj nádrž s vodou, kde sa môže dobytok napiť. Súčasťou Pastierne bola aj obecná Býkareň. V obecnom dome stávala 1 izba, ktorá slúžila na vybavovanie obecných záležitostí i ako 1-dňový árešt. Vraj tam bola aj klada.

Od roku 1677 je obci pridelený erb a vlastní aj pečať. Vtedy je rozvinuté pestovanie vinnej révy, čoho dôkazom sú znaky na erbe a pečati. Rokom 1715 mala obec 21 poddaných a 12 želiarskych domácností. 1752 – 62 rodín, 1787 – 104 domov a 569 obyvateľov. Rozmach obce podľa štatistických údajov je badať ku koncu 18. storočia. Príčinou bolo pravdepodobne prisťahovalectvo. Po napoleonskej vojne sa počet domov znižuje skoro na polovinu. Táto vojna priniesla so sebou i veľký neduh, ktorým bol mor. Vypukol v roku 1810. Obec v r. 1828 mala 69 domov a 483 obyvateľov. Roku 1831 je v našom kraji zaznamenaná cholera. Roku 1867-1868 k nám dovliekli choleru Praizi. V tomto období bol v obci veľký požiar.

V roku 1898 bol v obci opäť veľký požiar. Zhorela skoro celá obec, len pár okrajových domov zostalo. Veľkým nebezpečím a postrachom pre obyvateľstvo boli vojny a požiare. Vojaci drancovali, rabovali, brali úrodu i statok pre svoju potrebu. Oheň bol častým hosťom, lebo slamou pokryté domy a všetky ostatné hospodárske stavby boli preň dobrou potravou. Ľud, aby uchránil úrodu pred týmito dvomi najväčšími nepriateľmi, schovával ju do jám. Hovorilo sa im obilné jamy. Mali tvar guľatej, alebo podlhovastej fľaše. Vykopané boli v tvrdej hline. Holíčske panstvo malo vybudované hospodárske centrá. Hlavné bolo v Holíči, ďalšie boli v Gbeloch a Radošovciach. Obecnú správu tvorili richtár-fojt, hospodár a prísažní. Na testamente, ktorým Anna Mária Havránek prevádza mlyn na svojho druhého manžela Ignáca Decheta z 18. marca 1784, je uvedený na ten čas richtár Jura Kapitan. Na urbárskej listine z toho istého roku je fojt Martin Vanijek. Žalovaciu listinu na Holíčanov kvôli pasunku Žabinec podpisuje richtár Martin Kotvan. Na súpise a odhade domu Antona Havla je richtár Jan Mažar, panský fojt Pavel Vanek. Zakúpenie Kapitánskeho domu a majetku k nemu patriacemu 5. 2. 1848 žiada richtár Jan Štepanikum.

O tom, že bolo fojstvo u Havlov, sa nepodarilo nájsť žiadny záznam. Bolo to pravdepodobne fojstvo panské, ktoré zrušením poddanstva r. 1848 zaniklo. Posledným pánskym fojtom bol Pavel Havel. Do prvej svetovej vojny sú richtármi Buchta a Hollý. O iných richtároch sa nevie.
Z roku 1784 pochádza Urbánska listina. Urbaníci sa delili na Polštvrtníkov, Okružníkov, Polokružníkov a Domkárov. Polštvrtníci brali 1 1/6 fúre dreva, Okružníci 1 fúru dreva, Polokružníci a Domkári len 1 fúru haluzia.

Rok 1788 – Žiadosť richtára obce Radimov, Martina Kotvana, zemepánskym úradníkom o prešetrenie sporu s Holíčanmi o pasienok nazývaný Žabinec:

pastarchives

SLÁVNA STOLICA PANSKÁ – PANI NAM MILOSTIVI.
Prinuteni jsme našu poniženu prosbu Slavnej stolici Panskej prednesti, kteražto jest:
Majíce obec Radimovská jeden pasunek od chotara Holicskeho ležiaci rečený Žabinec, ktetí naši predkové, jak Starí pamatovat možu užívali a statek tam pokojne pasali. Takového pasinka od nekolika Roku nam Holičane kvaltem polovic odnimaju a sebe privllastnuju. Z jakej ale príčiny nám dostatecny preukázat nejsú, neb Panska Niva Baršonka najlepší, a konča ný krikopa vykopana preukazuje pokud Chotar Holočsky zný, vedle kterej kríkopy y kopec veliký Chotarny bil, takovi ony rozorúce bránama rozvlekly, napodobne y nizej na Hrazi Ribnika za starodávna kamen na Chotary zakopani bil, a skrz nedbalosti predkuv skazu vzal, takže nijakeho znamena po mimo predrečenej krikopi Baršonki nany, kadybi Chotar Holicsky z Radimovskym hranil. No jak ale videt jest, že Holičane na mnoho sahu, pasinka našeho zoraly a co rok to rok dalej oru, nam ale čeladku našu na našem vlastnim pasinku rabujú a protóz na odvraceny všelikeho hrichu a rozbroje, které se tam posavade cinily ano y nadalej času trebas y vecý neštesty bi se prihodit mohlo.
K Slavnej Stolici Panskej sa utikame ponižene prosice žadame abi Sl. Stolica Panska vtem prostredek milostive učinit Ráčila, kadi Chotar spravedlive ukazovat bude, podle kterého jadna y druha Obec bi se ridyt mohla. Vačej laskavej Resolutie očekavajuce zostavame.

Nehodny služebnicy
Martin Kotvan Richtar
Jan Šafar Hospodár
y cela Obec Osady Radimova

Počet obyvateľov v roku 1860 – 640,1880 – 698, 1890 – 714, 1900 – 745, 1910 – 774, 1921 – 807, 1930 – 823, 1940 – 785, 1948 – 760, 1961 – 834, 1970 – 803

Významné osobnosti:

Na významné osobnosti obec Radimov nebola bohatá. Za zmienku stají však skutočnosť, že rod prvého prezidenta ČSR T. G. Masaryka pochádza z Radimova. Siaha až do roku 1620. Posledný priamy predok T. G. Masaryka, bývajúci v Radimove nar. 12.1.1711 sa roku 1731 asi z dôvodov sobáša sťahuje do Kopčian.
Dňa 23.1.1903 sa v Budkovanoch (Radimov) narodil Alfonz Zauner, profesor, jazykový redaktor. Maturoval na Gymnáziu v Skalici, potom študoval na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Po absolvovaní vysokej školy pôsobil najskôr v Banskej Bystrici, potom sa stal riaditeľom Obchodnej akadémie v Prešove. Od roku 1946 učil na Obchodnej akadémii v Martine. Od roku 1954 pracoval vo vydavateľstve Obzor ako vedúci jazykový redaktor. Zomrel 7.1.1964 v Martine.
Bol neobyčajne erudovaný profesor – slovenčinár. Ako redaktor mal možnosť uplatňovať všetko, čo dovtedy presadzoval ako profesor – čistotu slovenčiny a jej správne používanie. Jeho prvá práca Kde písať i a y už naznačovala, že má predpoklady pozdvihnúť slovenskú jazykovú kultúru. Jeho sedem kník o pravopise a na pomoc pravopisu je vážnym prínosom pre praktickú potrebu slovenského jazyka. Najmä jeho posledná práca Praktická príručka slovenského pravopisu je zrkadlom jeho svedomitého prístupu k problematike a výsledkom neúnavnej práce. Stala sa nepostrádateľnou najmä pre redaktorov v novinách, rozhlase, televízii a vydavateľstvách. Slovenčina bola vecou jeho srdca, preto sa jej venoval celý život. Má veľkú zásluhu na tom, že spisovná slovenčina sa aj jeho pričinením stala moderným a kultivovaným jazykom.